Alena Pelechová (51) pochádza z dediny Malčice. Už 31 rokov však žije a tvorí v Rakovci nad Ondavou. K zdobeniu kraslíc sa dostala už v útlom detstve. S odstupom času začala skúšať nové techniky a z koníčka sa stala práca, ktorá ju napĺňa. Aj keď je samoukom, nadobudnuté skúsenosti si nenecháva pre seba. V Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Košiciach vedie kurz výroby kraslíc.
Madeirové kraslice si zamilovala
Jej prvé pokusy zdobenia kraslíc siahajú už do jej útleho detstva. „Asi ako v každej rodine, aj u nás sme tesne pred Veľkou nocou zdobili uvarené vajíčka, ktoré sme dali do košíka na posvätenie, potom sme ich ošúpali a zjedli,“ zaspomínala.
V dospelosti už zdobila vyfúknuté škrupiny. Približne pred dvadsiatimi rokmi si všimla na titulnej strane istého časopisu madeirové kraslice, a tak začala skúšať. „Najprv som robila iba biele, čo je madeira. Ide o bielu látku, dierkovanú a dozdobenú bielou výšivkou. Látku som však vymenila za vaječnú škrupinu a niť za vosk. Trvalo mi istý čas, kým som bola s výsledkom spokojná,“ dodala.
Inšpirovala sa krojom
S odstupom času sa chcela odlíšiť od ostatných. „Inšpirovala som sa naším krojom, konkrétne takzvaným opleckom. Tak som na časť kraslice naniesla napríklad farebný vzor z výšivky na rukávcoch. Každý rok som však prišla s niečím novým. Raz ma inšpirovala modrotlač, inokedy výšivka na starožitnom kožuchu, ale vždy som to naniesla iba na časť kraslice, aby tam ostala aj madeira,“ skonštatovala.
Ovláda viaceré techniky zdobenia, ale preferuje tie svoje. Pri práci používa rôzne druhy výduvkov, od prepeličích až po pštrosie. Proces vzniku kraslice nie je jednoduchý. Vyžaduje si obrovskú trpezlivosť a pevnú ruku. „Najprv musím vajíčko vyfúknuť, vyumývať, vypláknuť zvnútra a nechať ho vyschnúť. Potom vyvŕtať, vybieliť a vyčistiť ponorením do roztoku vody aj Sava. Ak ho aj farebne natieram, tak ho musím natrieť akrylovou farbou, a potom nasleduje samotné zdobenie voskom,“ uzavrela Alena Pelechová.
zdroj: Dominika Pacigová
Dobré médiá