Liečivé rastliny sprevádzajú ľudí už celé stáročia a mnohé z nich si našli pevné miesto v ľudovom liečiteľstve. Jednou z menej známych bylín je divý šalát (Lactuca virosa), ktorý býva označovaný aj ako „prírodný utišovač bolesti“. Tradične sa využíval na zmiernenie nepríjemných bolestí, upokojenie organizmu a podporu kvalitného spánku.
Tradične využívaná bylina s dlhou históriou
Šalát divý alebo šalát jedovatý pochádza zo Stredomoria, no dnes rastie aj v mnohých oblastiach Európy a Severnej Ameriky. Najčastejšie ho nájdete na slnečných stanovištiach, kamenistých svahoch, pri okrajoch ciest či na neobrábaných pozemkoch.
Rastlina obsahuje viacero vitamínov a minerálnych látok, napríklad vitamíny A, skupiny B a C, ako aj draslík, vápnik, horčík, železo, fosfor a meď. V tradičnom bylinkárstve sa využívala na podporu trávenia, správnej činnosti pečene a žlčníka a na celkové povzbudenie organizmu. Jej prirodzene horká chuť podporuje tvorbu tráviacich štiav, čím môže prispieť k lepšiemu tráveniu.
V ľudovom liečiteľstve sa šalátu jedovatému pripisovali aj upokojujúce účinky. Tradične sa používal pri nervovom napätí, nepokoji, problémoch so zaspávaním, kašli či astme. Treba však zdôrazniť, že mnohé z týchto účinkov neboli dostatočne potvrdené modernými klinickými štúdiami.
Mliečna šťava rastliny, známa ako laktukárium, sa v minulosti označovala aj ako „šalátové ópium“. Tento názov vznikol pre jej tradične opisované upokojujúce a tlmiace účinky, hoci na rozdiel od ópia neobsahuje opiátové alkaloidy.
Podľa niektorých historických prameňov sa o šalát jedovatý zaujímali aj viaceré známe osobnosti vrátane španielskeho architekta Antoniho Gaudího
Ako spoznať divý šalát?
Divý šalát rastie najmä na:
- lúkach,
- okrajoch ciest,
- neobrábaných pozemkoch,
- násypoch,
- slnečných stanovištiach.
Dorastá do výšky viac ako jedného metra a vytvára dlhé, zúbkované listy podobné pestovanému šalátu. V lete kvitne drobnými žltými kvetmi. Po narezaní stonky alebo listov z nej vyteká biela mliečna šťava, ktorá bola v minulosti považovaná za najcennejšiu časť rastliny.
Kedy zbierať rastlinu?
Najvhodnejší čas na zber je obdobie, keď je rastlina plne vyvinutá a začína kvitnúť.
Odporúča sa zbierať ju:
- počas suchého počasia,
- najlepšie ráno,
- po odparení rosy.
Na zber používajte čisté nožnice alebo ostrý nôž. Odrežte stonky aj listy tesne nad zemou a dávajte pozor, aby ste rastlinu neznečistili pôdou.
Správne sušenie
Po zbere rozložte listy a stonky v jednej vrstve na sito, papier alebo sušiaci rám.
Pri sušení dodržujte niekoľko zásad:
- nevystavujte rastlinu priamemu slnku,
- zabezpečte dobré prúdenie vzduchu,
- sušte v tieni a suchu.
Sledujte nás na Google News
po kliknutí zvoľte „Sledovať“