Lekár ich odporúča jesť každý deň. Predlžujú život a kúpite ich v každom jednom supermarkete!

Hliva ustricová je huba, ktorú si mnohí nevážia tak, ako by mali.

Keď ideme nakupovať, väčšinou ich do košíka nevložíme a vložíme niečo iné.

Robíme obrovskú chybu.

 

 

Portál pysznosci prezradil, prečo by sme mali túto hubu konzumovať častejšie, najlepšie aj každý deň.

Táto ingrediencia zlepší naše zdravie a mali by sme ju jesť každý deň.

Hliva obsahuje antioxidant nazývaný vitamín večnej mladosti.

 

 

Má jedinečné vlastnosti, ktoré nám pomôžu zlepšiť naše zdravie a cítiť sa oveľa lepšie.

Ergotioneín má oproti iným antioxidantom obrovskú výhodu.

To je hlavný dôvod, prečo sa tieto huby oplatí jesť každý deň.

 

 

Táto látka sa nachádza aj v hubách , tempehu (fermentovaná sója) a v menšom množstve v kuracej pečeni.

Hliva ustricová predlžuje život

Ergotioneín, ktorého zdrojom je hliva ustricová, znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a s tým spojenú úmrtnosť.

 

 

Hromadí sa v orgánoch, kde je zápal a oxidačný stres najvyšší, a môže preniknúť prakticky do všetkých miest v tele.

Taktiež nedochádza k samodeštrukcii.

Hliva ustricová je skvelou voľbou, pretože látky, ktoré obsahuje, pôsobia dlhodobo a stabilne.

 

 

Dokonca dlhšie ako polyfenoly nachádzajúce sa v ovocí a zelenine.

Zoznam výhod konzumácie hlivy je dlhý:

-pomáha pri liečbe diabetickej nefropatie

-chráni nervový systém ľudí s cukrovkou

-má schopnosť chrániť cievy pred rôznymi chorobami, napríklad aterosklerózou

-pomáha chrániť obehový systém pred toxínmi, najmä ťažkými kovmi

-bojuje proti voľným radikálom, čím je menej pravdepodobné, že budeme trpieť neurodegeneratívnymi ochoreniami mozgu

-pomáha znížiť bolesť spojenú s ochoreniami kĺbov

Ako si dopestovať hlivu ustricovú doma?

 

 

Hliva ustricová je huba, na ktorú v prírode narazíme v októbri a novembri, menej často v apríli.

Ide teda o hubu pomerne chladnomilnú.

Drevokazná huba s radom liečivých účinkov sa ale dá pestovať aj v domácich záhradných podmienkach a zvládne to takmer každý.

Postup pri pestovaní hlivy v na pníku v záhrade

 

 

Potrebujeme:

čerstvo sťaté, zdravé kmene živých listnatých stromov s priemerom 15-20 cm, prípadne pne týchto stromov

sadbu hlivy ustricovej

polyetylénové vrece

parafín alebo štepársky vosk alebo vrúbľovaciu pásku

Ďalej potrebujeme tienisté vlhkejšie miesto na záhrade, nie je vhodné priame slnko.

 

Postup:

Kmene narežeme na dĺžku 20-50 cm; kratšie kmene skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhšieho miesta.

Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory, odporúčame dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov.

Používame kmene s kôrou.

Očkujeme sadbu

 

 

Sadbou sa očkuje na rezných plochách klátov, prípadne do zárezov, kedy kmeň narežeme motorovou pílou do jednej tretiny a striedavo z jednej a druhej strany kmeňa, alebo do otvorov s priemerom 12-15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa.

Po naočkovaní otvory pokvapkáme parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy prekryjeme vrúbľovacou páskou tak, aby sadba nevysychala.

Naočkované kmene potom ukladáme do polyetylénových vriec, ktoré hore zaviažeme cez valček z vaty špagátom.

Ak očkujeme na rezných plochách, dáme na dno vreca čistú doštičku, na ňu nasypeme sadbu a na ňu reznou plochou postavíme kmeň.

Pokiaľ sú kmene dlhšie, dáme na hornú reznú plochu zase sadbu a prekryjeme opäť doštičkou, ktorú pritlčieme ku kmeňu klincom.

Pne očkujeme do otvorov vyvŕtaných po obvode.

 

 

Do otvorov natlačíme sadbu a otvor zatrieme štepárskym voskom alebo pokvapkáme parafínom.

Môžeme použiť tiež gumovú zátku.

Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu, prekryjeme doskou a pribijeme klincom.

Peň potom prekryjeme fóliou proti vysychaniu.

Do tieňa alebo do zeme

 

 

Naočkované kmene uložíme vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20 ° C.

Pokiaľ kultúru zakladáme v teplom období roka, môžeme vrecia uložiť na tienisté miesto vonku.

Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov val, obaliť fóliou a nechať prerastať pohromade.

Ďalšou možnosťou je nechať prerastať kmene v hlbokej jame v zemi.

Na dno položíme fóliu, na ktorú nasypeme sadbu; tu potom staviame kmene rovnakým spôsobom ako do vriec.

Jamu zakryjeme doskami alebo tyčovinou a fóliou.

Takto zakladať kultúru hlivy možno v teplej polovici roka. Doba prerastania je 2-4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Tvrdé drevo prerastá dlhšie.

Vlhká pôda a dostatok vlahy zaistí úrodu húb

 

 

Prerastené kmene vyberieme z vriec a osadíme ich von do pôdy na plodenie.

Kláty zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom.

Vyberáme tienisté miesto s vlhkejšou pôdou.

V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkej dobe odumiera.

Z prerastených pňov zložíme fóliu.

V čase sucha okolie kmeňov či pňov zalievame, pôdu tým udržujeme stále vlhkú.

 

 

Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy aj v zime.

Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá.

Mäkké drevo plodí 3 roky, tvrdé drevo 5-6 rokov.

Potom môžeme rozložené kmene a pne skompostovať.

Veľa šťastia!