Každý, kto šúpe zemiaky, pozná tento moment: čierna škvrna pod nožom a otázka, či celá hľuza skončí v koši.
Pred vyhodením polovice vrecka si pozrite, čo hovoria odborníci a ako ochrániť svoje zásoby pred kazením pomocou jednoduchých tipov.
Tmavé škvrny sú najčastejšie výsledkom plesňovej alebo bakteriálnej infekcie cez poškodenú šupku.
Suché škvrny sa dajú bezpečne odstrániť; slizké a zapáchajúce zemiaky by sa mali zlikvidovať.
Zemiaky skladujte na tmavom a chladnom mieste (približne 10 °C) mimo dosahu jabĺk a banánov.
Čo spôsobuje tmavé škvrny?
Čierne škvrny na zemiakoch sa často objavujú náhle – až počas šúpania alebo po niekoľkých týždňoch skladovania.
Na vine sú zvyčajne patogény: huby a baktérie, ktoré prenikajú cez mikrotrhliny vzniknuté počas zberu alebo prepravy.
Vlhkosť a teplo v špajzi tento proces len urýchľujú. Preto sa oplatí zabezpečiť správne skladovacie podmienky ihneď po nákupe a pravidelne kontrolovať svoje zásoby.
Kedy je škvrna len kozmetickou vadou a kedy sa stáva hrozbou?
Odborníci radia skontrolovať každé poškodenie. Ak je škvrna suchá, plytká a bez zápachu, jednoducho ju vyrežte.
Dužina je stále jedlá.
Ak je však hľuza mäkká, slizká, pod tlakom sa prepadá alebo má kyslý zápach, mala by sa okamžite vyhodiť.
Takýto zemiak sa rozkladá a môže byť škodlivý pre vaše zdravie. Jednoduché pravidlo: čím hlbšie a nepríjemnejšie sú lézie, tým skôr by sa mala celá hľuza vyhodiť.
Skladovanie zemiakov je dôležité
Najlepšie podmienky sú chlad (cca 10 °C), tma a nízka vlhkosť – ako v klasickej pivnici.
Svetlo spôsobuje zozelenanie šupky a zvyšuje hladinu solanínu, ktorý je pri konzumácii vo veľkom množstve toxický. Zemiaky by
sa nemali skladovať vedľa jabĺk alebo banánov – etylén, ktorý uvoľňujú, urýchľuje kazenie.
Najlepšie sú vzdušné prepravky alebo vrecia z juty umiestnené mimo vlhkých povrchov.
Pravidelný výber a odstraňovanie zhnitých hľúz zabraňuje šíreniu patogénov a umožňuje vám skladovať zdravé zemiaky až do jari.
Aké su riziká tmavých škvŕn pre zdravie?
Konzumácia zemiakov s tmavými škvrnami, ktoré sú v rozklade, môže byť pre telo nebezpečná. Takéto zemiaky často obsahujú toxické látky, plesne a produkty rozkladu, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na tráviaci systém aj celkové zdravie. Tu je podrobný prehľad:
1. Solanín – prirodzený jed v zemiakoch
Počas rozkladu a pri poškodení zemiakov (napr. klíčenie, hniloba, vystavenie svetlu) sa zvyšuje hladina solanínu – glykoalkaloidu, ktorý je pre človeka toxický.
Príznaky otravy solanínom:
nevoľnosť, zvracanie, hnačka, bolesti brucha,
závraty, bolesti hlavy,
v ťažších prípadoch: poruchy videnia, zrýchlený pulz, kŕče, dokonca bezvedomie.
Solanín sa nerozkladá varením ani pečením – teplo ho nezničí.
2. Baktérie a plesne pri rozklade
Zemiaky v rozklade sú ideálnym prostredím pre rast hnilobných baktérií a plesní.
Plesne (napr. Aspergillus, Penicillium, Fusarium) môžu produkovať mykotoxíny, ktoré poškodzujú pečeň, obličky a môžu mať karcinogénne účinky.
Baktérie rozkladu môžu produkovať toxické amíny a iné rozkladné látky, ktoré spôsobujú akútne tráviace ťažkosti.
3. Ako rozpoznať rizikové zemiaky
Zemiaky by sa nemali konzumovať, ak:
majú tmavé, mäkké alebo mazľavé škvrny,
majú nepríjemný, hnilobný alebo zatuchnutý zápach,
sú mäkké, scvrknuté, s čiernymi alebo zelenými miestami,
majú klíčky dlhšie ako 1–2 cm (znak zvýšeného obsahu solanínu).
Dobré médiá