Socialistické detské ihriská mali svoje čaro a aj keď im chýbali niektoré moderné prvky, boli plné zábavy a hier, ktoré rozvíjali detskú fantáziu a motoriku.
Za našich detských čias to na ihriskách vyzeralo úplne inak.
Šmykľavky boli kovové a dopad na tvrdý betón.
Napriek tomu sme ihriská milovali a prežili sme aj nejaké to odrené koleno.
Najlepšie nápady na váš e-mail
Nechajte sa inšpirovať! Každý deň vám pošleme súhrn najlepších nápadov priamo na váš e-mail.
Ako vyzerali ihriská kedysi si môžete pozrieť na týchto fotografiách z facebooku.
Zaspomínajte si spolu s nami.
V súčasnosti je väčšina šmýkačiek na ihriskách vyrobená zo všelijakých farebných plastov a dopadová plocha je pokrytá zmäkčenými dlaždicami.
Z pohľadu dieťaťa boli kedysi šmýkačky naozaj obrovské a veľmi strmé, oveľa nebezpečnejšie, ako sú tie súčasné.
Navyše, vzhľadom k tomu, že boli kovové, v lete sa rýchlo rozpálili.
Preliezačky
Základným prvkom retro ihriska bola určite aj raketová preliezačka.
Väčšinou bola plná detí, ktoré v nej prežívali svoje sídliskové raketové dobrodružstvá.
Samozrejme, aj tieto preliezačky boli kovové a navrchu mali strechu podobnú rakete, takže v prípade dažďa sa pod ňu dalo schovať.
Medzi obľúbené preliezačky patrila rozhodne aj zemeguľa.
Bola súčasťou takmer každého väčšieho ihriska.
Preliezanie na nej bola veľká zábava.
Hrávali sme na nej dokonca aj naháňačky a boli o to ťažšie, ako tie klasické, že sme sa nesmeli nohami dotknúť zeme.
Inokedy zasa preliezačka slúžila ako domček pri klasickej naháňačke a každý, kto k nej dobehol a vyliezol na ňu, bol na chvíľu v bezpečí.
Okrem spomínaných preliezačiek ste na ihriskách mohli nájsť aj ďalšie.
Ďalšie prvky detského ihriska
Otáčacie koleso
Neexistovalo takmer žiadne retro ihrisko bez tohto kolesa alebo otáčacieho suda.
Naše nohy boli také malé, že sme ledva vyliezli hore, no akonáhle sa to podarilo, točili sme koleso ako diví.
Niekedy sa takéto točenie skončilo malou nehodou a rozbitým kolenom.
Ale to nás neodradilo od toho, aby sme tam pri ďalšej návšteve ihriska vyliezli zase.
Tým menším samozrejme pomáhali rodičia.
Hojdačky
Ak spomíname na detské ihriská nášho detstva, nesmieme zabúdať na hojdačky.
Detské hojdačky pre väčšie deti boli bez operadla, takže ste mohli pri prudkých pohyboch vyletieť.
Často sme sa hrávali práve tak, že sme sa rozhojdali a keď sa dostala hojdačka dopredu do najvyššieho bodu, zoskočili sme.
Aj napriek tvrdému pristátiu nás hojdačky náramne bavili.
A nielen tie klasické, ale aj preklápacie.
Na niektorých ihriskách ste dokonca mohli nájsť aj hojdačky v tvare loďky.
Kolotoč
V neposlednom rade treba spomenúť aj obľúbený kolotoč, ktorý bol samozrejme bez opierok, či špeciálnych držadiel.
Často sme naň naskakovali, aj z neho vyskakovali počas jazdy.
Ochranu pred slnkom by ste na vtedajších novovybudovaných ihriskách hľadali márne.
Ak neboli v blízkosti stromy, často boli v lete vystavené priamemu slnku.
Ale ani v lete ihriská nezívali prázdnotou.
Hojdací koník
Pre menšie deti boli na niektorých ihriskách nainštalované hojdacie koníky.
Takto vyzerali ihriská nášho detstva a veríme, že ste si zaspomínali spolu s nami :)
Pieskoviská
Pieskoviská boli miestom, kde deti rozvíjali svoju fantáziu pri stavaní hradov, pieskových koláčov a iných výtvorov z piesku.
Lavičky a oddychové zóny
Na ihriskách nechýbali ani lavičky a oddychové zóny, kde si rodičia a starí rodičia mohli oddýchnuť, kým sa ich deti hrali.
Dobré médiá