Predkovia mojej babičky pochádzali z drsných podmienok Telgárdu.
V týchto zemepisných šírkach neboli ani tie najextrémnešie vrtochy počasia ničím výnimočným a preto bolo dopestovanie plodín veľmi náročné.
Oni si však aj napriek tomu dokázali vyvinúť zlepšováky, vďaka ktorým dokázali prežiť.
Na jeden som si spomenul len pred pár rokmi a hoci neviem celkom presne ako, ale funguje to!
Dedov kameň
Skôr, ako som túto metódu použil, úrodu sliviek som mal len každé 2-3 roky a niektoré stromy mi dokonca nerodili aj dlhšie.
Žena si spomenula, že dedo vždy dával pod snové stromčeky kamene.
Zobrali sme teda pár väčších kusov kameňov a išli sme sadiť.
Keď sme sadili mladé stromčeky, jednoducho sme vykopali jamu a kameň sme vložili blízko ku koreňom slivky.
Potom sme nahrnuli hlinu a na vrch rozložili vrstvu mulču.
Na slivky sme jednoducho zabudli a nechali sme ich žiť svojím životom.
Na ďalší rok som odtrhol kvety a púčiky, aby sa slivka nevysilila a nechal som naďalej rásť a pevnieť.
Na ďalší rok sme mali z okolia jediný úrodu, jarné mrazy susedom vykynožili úrodu, my sme však mali sliviek a sliviek aj na rozdávanie.
Aj počas ďalšej jari som si všimol, že napriek mojím obavám, jarné mrazy slivku nepoškodili a v lete sme sa dočkali plodov.
Žiadna mágia
Deda metódu s kameňom naučil jeho otec, ktorý bol celý život odkázaný len na to, čo dopestoval.
Kameň vraj má vplyv na lepšie upevnenie koreňov a nielen to, napomáha lepšie distribuovať teplo z koreňov až po konáre a mladé výhonky.
Strom si tak dokáže zachovať vyššiu teplotu a mráz ho nespáli.
Hoci neviem pomenovať presný proces ako to funguje, dedo jednoducho hovoril, že kameň pomáha stromu prežiť mráz.
Tiež zabezpečí, že korene budú silnejšie a pevnejšie.
Ja mám na záhrade len slivky, ale dá sa použiť aj na iné ovocné stromy.
Roman Š.